nonez

Podobnosť s inými ľuďmi, vecami a udalosťami je čisto náhodná.

Kde bolo, tam bolo, za siedmymi horami, niekoľkými vodami žil jeden dobrý anjel Andrew Kaski. Žil by tam, lopotil by od svitu do mrku, keby sa mu neprihodila jedna zvláštna príhoda.

Raz podvečer, ako tak sedel na brehu riečky Podrap pretekajúcej jeho regionálnym kráľovstvom, pozeral do vody a lámal si hlavu nad tým ako zbohatnúť. Dobrodružstvo za Veľkou mlákou mu nevyšlo, prehajdákal aj posledné groše, žena a deti nariekali, že už aj nový koč treba do rodiny, len nebolo z čoho. Tak dumá, dumá, keď tu zrazu k brehu pripláva ryba. Nie obyčajná, zlatá ryba to bola. Díva sa na ňu, ona naňho, keď tá ryba zrazu prehovorí ľudským hlasom:

„Dlho ťa tu sledujem Andrew a viem, že si dobrý anjel. Aj všetci ľudia  hovoria, že si dobrého srdca. Viem čo ťa trápi, tak som sa rozhodla splniť ti tri želania“

„Ale rybička, čo ty vieš o živote, čo mi ty dokážeš splniť?“

„Nič sa neboj a daj prvé, posnažím sa“

Dobrý anjel Kaski si povedal, že o nič nejde, tak prečo by to nevyskúšal, tak rybe hovorí:

„No dobre, tak skúsim. Vieš, doba je zlá, groše z Ameriky sa rozkotúľali, treba mi nového koča, žene nový dom, šaty, deťom na štúdiá za Veľkou mlákou“

Ryba mu skočí do reči :

„Ale Andrew, to je už veľa, povedala som len tri želania“

„No veď áno, veď to je len jedno. Dohoď mi super biznis a ja si to všetko nahonobím vlastnou usilovnou prácou, S ďalšími želaniami prídem neskôr.“
„Dobre, nech je ako si želáš, choď domov, zajtra navštív úrady a založ firmu Qvarto a o iné sa nestaraj, groše sa ti budú kotúľať samé“

Ako povedala ryba, tak učinil. Doma sa na to vyspal a ráno, nebyť toho že si rybu vyfotil do mobilu, myslel by si, že sa mu to snívalo. Navštívil úrady, všetko išlo ako po masle a Qvarto bolo na svete.  Rozbiehalo sa to pomaly, ale časom sa, ako ryba povedala, začali groše od biednych želiarov a nádenníkov len tak kotúlať.  Najskôr v malom, len za prenájom motyky, huslí a podobných radôstok, neskôr sa sypali aj zemlianky, drevenice a aj honosnejšej chalupy.  Koč bol dávno vymenený, dokonca aj najnovší vynález, železný vták stál za chalupou a bol pripravený kedykoľvek vzlietnuť.

Dlho sa o rybe žene nezdôveroval, až raz, keď tak sedeli za stolom plnom kaviáru, ktorý už ani pes nechcel žrať, sa ho žena spýtala, ako ho to vlastne napadlo, jeho čo dovtedy napadla maximálne chrípka a raz susedov pes. Tak jej to celé rozpovedal….aj o rybe, aj o tom, že to bol vlastne jej nápad takýto super biznis. Do ženy akoby sto čertov vošlo:

„Andrew, ty hlupák jeden, to mi až teraz hovoríš? Keby si mi to skôr povedal, tak ti poradím, aby si si želal, aby si sa stal kráľom celého nášho podtatranského kráľovstva.“

„Nič nie je stratené, žena, ešte mám k dispozícii dve želania, ak si to želáš, zajtra navštívim rybu a prednesiem jej druhé želanie.“

Ako urobil, tak aj učinil. Nečakal do druhého dňa, ešte toho večera prišiel na svojom honosnom koči na breh rieky Podrap a zavolal na rybu. Netrvalo dlho a ryba priplávala k brehu a spýtala sa ho, či ho privádza ďalšie želanie.

„Áno rybička, želám si….chcem….chcem sa stať kráľom celého podtatranského kráľovstva“

„Dobre Andrew, choď domov. Onedlho  súčasnému kráľovi vyprší mandát, prihlás sa do slobodných volieb a ostatné ja už zariadim“

Ako kázala, tak učinil. Skutočne, o pár mesiacov skončil starý kráľ vysedávanie na tróne a ako bývalo dobrým zvykom v demokraciách podtatranského pásma, nový sa volil v demokratických voľbách. V prvom kole sa síce zdalo, že ryba zlyhala, ale postúpil do druhého kola a v ňom sa sila zlatej ryby prejavila. V druhom kole na hlavu porazil Čierneho princa aj s jeho čiernou bandou a už mu nič nestálo v ceste za slávou.

Vládol dlho a úspešne. Aj keď síce vládcovia iných kráľovstiev naňho kašlali, lebo asi tušili, kto mu na trón pomohol, jemu to nevadilo, hral si svoju hru.

Čas plynul….roky ubúdali, mandát sa naplňoval. Ani sa nenazdal a prišla na program dňa otázka, či ešte chce vládnuť aj naďalej. Ako inak, išiel sa poradiť so svojou ženou. Keď jej povedal svoj problém, do ženy vstúpilo tisíc čertov.

„Si hlupák Andrew a hlupákom aj zostaneš po celý život. Čo máš z toho, že si kráľom? Len povinnosti a namiesto teba bohatne Čierny princ, s ktorým si vo voľbách zvíťazil. Choď za rybou, ešte máš jedno želanie a povedz jej, že chceš sa stať tým, čo je Čierny princ. Mať pod palcom európskeho  oslíka Potrassa, rozhodovať cez svojich ministrov o osudoch a životoch ľudí. Oslík nám nahonobí oveľa viac grošov ako tvoje Qvarto a načo je ti sláva….“

Ako žena kázala, tak učinil. Na svojom pozlátenom koči znovu navštívil známe miest na brehu a volal rybu. Tej sa už asi moc nechcelo, ale čo, sľub je sľub. Tak sa ukázala a Andrew jej predniesol to, čo mu žena napísala na lístoček. Na záver ešte pridal jedno svoje tajné želanie, ktoré mal už ako malé dieťa.

„Ja viem, že iba tri želania, ale ako bonus mi pridaj aj štvrté…“

Nečakal ani na odpoveď a pokračoval:

„Želám si, aby som býval v obrovskej nedobytnej pevnosti ktorá ma bude hodná. Myslím, že takúto maličkosť mi splniť môžeš, keď si dokázala to ostatné“

Ryba za kyslo zatvárila, nasucho preglgla a povzdychla si:
„Andrew, Andrew, nezdá sa ti že si nejaký nenásytný? Ale dobre, splním čo žiadaš, utekaj domov, zajtra choď navštíviť svojho kamaráta z mladosti Šula a o ostatné sa postarám.“

Andrew, dobrý anjel utekal domov, do rána nevydržal a ešte večer Šula navštívil, vylial si srdce, čo chce, posťažoval sa, koho toho poohováral, vypil laté a utekal domov, čakať, čo sa bude diať.

Ešte ani neusadol prach zvírený Andrewovým pozláteným kočom a na brehu rieky Podrap sa udial zázrak. Trikrát sa zablyslo, ryba vyliezla z vody a zmenila sa na starého černokňažníka Šošora, ktorý s hundraním a nadávkami uletel kamsi za velkú mláku. Svedkovia, ktorí tento úkaz videli na vlastné oči tvrdili, že počuli ako si hundre popod nos „nenažranec nenažratý“.

……..o rok neskôr…..

Andrew sedí na prični a popri leštení topánok pre všetkých fyzicky statnejších kamarátov rozmýšla o tom, že v tomto kráľovstve už nikto nič negarantuje a ani len na tú rozprávkovú rybu sa nedá spoľahnúť. Splnila mu síce všetko….len namiesto toho tretieho mu splnila až štvrté želanie…..sedí v nedobytnej pevnosti vysokými múrmi obohnanej, nad bránou ktorej svieti veľký nápis :

Pevnosť Leopoldov.