Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi morami, tam kde sa vody sypala a piesok sa lial, bolo jedno malé, bezvýznamné stredoeurópske kniežatstvo. V tomto kniežatstve došlo pred pár dňami k radikálnej zmene. Staré knieža bolo z vôle ľudu zvrhnuté a na jeho miesto nastúpilo knieža nové, korupciou nepoškvrnené, knieža ktoré vedelo najlepšie ťahať poddaným medové motúzy okolo nosa, knieža Igor I. Trnavský.
I zobudí sa na druhé ráno po svojom zvolení knieža Igor, pristúpi k oknu, popreťahuje si svoje údy stuhnuté dlhodobým pobytom v opozícii a nahlas si povie :
„Tak….a teraz je toto všetko moje“
Manželka Pavlínka prebudiac sa na tieto slova mu oponuje :
„Nie Igorko, ešte to tvoje nie je, tvoje to bude až potom, keď sa ťa všetci budú báť. Teraz si pre kamarátov Igor, pre opozíciu šašo….ty musíš zariadiť, aby mali všetci pred tebou rešpekt a triasli sa už len keď sa na nich pozrieš.“
Igor I. Trnavský sa zamyslí , veru dobre hovorí tá moja Pavlínka, nemám žiadny rešpekt, na to musím ísť radikálne. I oblečie sa do najkrajšieho rúcha, povolá svojich radcov a vyberie sa na prechádzku kniežatstvom. Ako tak idú, padne mu pohlad na honosnú budovu s nápisom Správa kniežacích hmotných rezerv.
„To je ono, tu začnem“, povie knieža radcom a už kráčajú ku vchodu. Prechádzajú halami a ….nič…..nikde nič. Kniežacie rezervy sú fuč, povie si a už aj trieli do komnaty správcu. Dvere sa rozletia a prekvapený správca kniežecích rezerv v nich uvidí knieža Igora so svojimi radcami. Prestane ukladať tehly do trezoru (že vraj boli zlaté) a len ticho na nich zíza.
„Okamžite zatvoriť…..všetkýýýýých čo sú tu“ vykríkne knieža a nečakajúc na žiadne vysvetlenie už aj ide robiť poriadky ďalej. Od vchodu už len začuje ako pandúri správcovi Kajetánovi pripínaju na nohu železnú guľu a už uteká ďalej aj so svojimi vernými nohsledmi.
Ako tak prechádzajú ulicami hlavného mesta kniežatstva, prichádza mu, akú to má vlastne moc. Do oka mu padne palác s nápisom „Správa kniežacej ornej pôdy“ Hneď si spomenie na toho čo tam dlhé roky šéfoval….akože sa to volal? Nespomenie si, len vie, že to malo niečo s kožušinou….ale čo si spomenie, že mu bol odjakživa nesympatický
„Zatvoriť“…..ukáže rukou veliteľovi pandúrov. Ten sa poslušne rozbehne a zatvorí bránu na paláci.
„Ty múdrosráááááč, nie dvere ale vedenie……a okamžite“
Aký pekný deň, pomyslí si, že na dnes asi stačilo a vyberie sa smerom ku kniežaciemu palácu. Cestou stretne továrnika Kvetinku, ktorý sa mu zabudne ukloniť, tak kývne na ministra vnútra Mikuláša… „Aj toho berte…. do lochu s ním“
Ďalšie dni to išlo pomalšie, zdalo sa mu, že si už aký taký rešpekt vybudoval. Ažsa zas ráno ozve kňažná Pavlínka:
„Igor, čo si zaspal, veď už pár dní si nenechal nikoho zatvoriť, takto si môj zlatý rešpekt neudržíš“
I zavolá svojich radcov, ministrov vnútra a vojny Mikuláša a Fantomasa a nariadi im, nakoľko on je veľmi zaneprázdnený, aby v jeho mene udreli na justíciu….pozatvárať všetkých sudcov, pomocníkov, ba i obecného kata. Minister vojny mu vysvetlil, že to nie je možné, lebo keď zatvoria všetkých sudcov, tak nebude ich mať kto uvrhnúť do žalára.
„V poriadku, tak nejakých čo podpíšu oddanosť nechajte a ostatných do najhlbšej temnice uvrhnúť“
I stalo sa tak…..sudcovia sedeli, po nich nasledovali ďalší a ďalší….akcie striedali názvy…..od Vánku až po Zemetrasenie a v base skončilo celá bývalé vedenie Kniežatského pandúrstva, , Ministerstva vnútra a vonkajška, bývalé vedenie ministerstva vojny a nakoniec pri akcii Tsunami aj všetky politické špičky vrátane bývalého kniežaťa Róberta. Väznice boli plné, ego kniežaťa Igora na najvyššom piedestále.
Až raz si vymodlila audienciu u kniežaťa Igora Ministerka kniežacích súdov a áreštov, barónka Paličková.
„Veľactené knieža, musíme prestať so zatýkaním, árešty sú plné, nemáme ich kam dávať. Mali by sme skončiť, veď už ani nie je koho zatvoriť“
….a to nemal hovoriť, lebo tiež skončila za mrežami. Pandúri stojaci pri dverách ju hneď zobrali a uvrhli do temnice. Potom dal knieža pokyn na vybudovanie poľných väzníc, takzvaných gulagov a do tých uvrhnúť všetkých, ktorý sa opovážia povedať krivé slovo na knieža, jeho manželku kňažnú Pavlínku alebo na vedenie kniežatstva.
Gulagy sa z dôvodu nespokojnosti poddaných rýchlo naplnili a Knieža Igor I. Trnavský chodil ako bez duše, lebo nebolo kam zatvárať. I zavolal si radcov, čo by mu poradili. Nikto si nedovolil povedať ani slovo, aby neskončil ako barónka Paličková, len ten jeden minister, ktorého mal knieža v nejmenšej obľube, Minister cechov a príštipkárov Šulín dostal nápad.
„Milostivé knieža, ja by som o niečom vedel…mám nápad…..ale….medzi štyrmi očami“
Knieža vyhnal všetkých, Mikuláša, Fantomasa a aj toho zamaskovaného a dal slovo Šulínovi. Ten mu v krátkosti predostrel návrh, ako dokáže bez problémov uväzniť všetkých…aj tých neschopných ministrov, čo mu nedokážu poradiť….a dokonca nie iba poddaných jeho kniežatstva, ale poddaných na celom svete, vo všetkých okolitých královstvách. Knieža Igor sa potešil, mal len jednu výhradu….nechcel uväzniť úplne všetkých….kňažnú Pavlínku chcel mať vždy pri sebe.
Ako povedal tak učinil. O pár týždňov sa tým, ktorí navštívili kniežací palác naskytol nevídaný pohľad. Na najväčšom nádvorí stála veľká ohrada z hrubých železných mreží, na vrchu štyri rady ostnatého drôtu a v ohrade Knieža Igor I. Trnavský s kňažnou Pavlínou.
Pamätníci si pamätajú, ako odtiaľ vykrikoval:
„Vy chamraď, všetkých som vás zatvoril za mreže, celý svet som dostal za mreže“ Páni v bielych plášťoch na druhej strane mreží, mu len prízvukovali aby bol kľudný, že už sa nemusí nikoho báť.
Podobnosť s osobami a dejmi v tejto rozprávke a skutočnými osobami a udalosťami je čiste náhodná.